Pravdepodobne mnohí z vás už počuli, že zemiaky pochádzajú z Južnej Ameriky, konkrétne z Peru. Poznáte však historky, ktorými je opradený pôvod zemiakov a ich príchod do Európy? Vedeli ste, že Európania im pripisovali negatívne vlastnosti a mysleli si, že majú niečo spoločné s čiernou mágiou? Trvalo stáročia, kým pochopili, že práve zemiaky dokážu nasýtiť masy a zachrániť ľudí pred hladomorom.
Inkovia považovali zemiaky za dar od Bohov a uctievali ich
Prvé zemiaky pochádzajú z Peru, kde ich pestovali Inkovia v Andách zhruba pred 7000 rokmi. Existovalo vyše 200 druhov takzvaných divých zemiakov, z ktorých roľníci vyšľachtili tie najlahodnejšie a začali sa venovať ich pestovaniu. Okrem pokrmov z nich pripravovali alkoholický nápoj „chacha“ podobný pivu, využívali ich na medicínske účely a vytvorili pre ne zemiakové božstvá. Hoci Inkovia boli na zemiaky nesmierne pyšní, v Európe si prešli dlhú a strastiplnú cestu, než si vybojovali čestné miesto na poliach a tanieroch majetných Európanov i prostého ľudu.
Prvými zemiakmi privezenými do Európy ľudia opovrhovali
Španielski dobyvatelia netušili, že na novom kontinente nájdu niečo cennejšie, než zlato, kvôli ktorému pôvodne riskovali životy na plavbách do Ameriky. Tým pokladom boli zemiaky. Objavili ich na prelome 15.-16. storočia. Stali sa súčasťou jedálnička námorníkov, ktorí po konzumácii tejto zeleniny na sebe odpozorovali pozitívne účinky na zdravie človeka a dokonca sa im vyhýbali aj choroby. Keď ich v roku 1570 doviezli do Európy ako exotickú rastlinu, ľudia sa ich stránili a odmietali ich. Kvôli odpudzujúcemu vzhľadu a trpkej chuti ich považovali za pohanské jedlo. Medzi prvých pestovateľov zemiakov v Európe (nedatuje sa presný rok) patria rodiny španielskych námorníkov, ktoré sa dali presvedčiť o užitočnosti tejto plodiny a na základe odpozorovanej starostlivosti Inkov o zemiaky ich dokázali úspešne pestovať aj sami.
Nevedomosť kuchárov takmer zabila anglickú kráľovskú rodinu
O dovoz zemiakov z oblasti Karibiku do Anglicka sa zaslúžil sir Francis Drake. Objavili sa aj v Írsku, kde ich začal pestovať sir Walter Raleigh. Chcel urobiť dojem na kráľovskú rodinu a poslal ich kráľovnej Alžbete I. ako dar. Kuchári ich, samozrejme, nevedeli spracovávať, pretože s nimi mali dočinenia po prvý raz. Jedlo pripravili z nadzemnej časti a hľuzy zemiaku vyhodili. Kráľovská rodina pokrm zjedla, vážne ochorela a takmer sa otrávila. Po tomto incidente si zemiaky v Európe nepolepšili a bol vydaný 100 ročný zákaz na konzumáciu zemiakov v Anglicku a Írsku.
Napriek prvotnej nedôvere Francúzov, zemiaky ukončili hladomor mnohých ľudí
Francúzi pestovanie zemiakov taktiež zakázali. Kto sa opovážil toto pravidlo porušiť, hrozila mu pokuta alebo poprava. Verili, že zemiaky spôsobujú malomocenstvo, lepru a iné choroby. Napriek týmto mýtom sa zemiaky konečne dočkali svetlých čias. Preslávil ich Antoine Augustin Permentier, ktorý prežil vo väzení len vďaka nim. Tešil sa dobrému zdraviu a uvedomoval si, že to zapríčinila konzumácia zemiakov. Permentier bol vyštudovaný lekárnik a neodolal potrebe podeliť sa o blahodárne účinky zemiakov so širokou verejnosťou. Vtedy asi netušil, že zemiaky obsahujú antioxidanty, vitamín C, vitamíny skupiny B, mangán, draslík, fosfor a zinok. Napriek tomu im venoval niekoľko štúdií o ich nutričných kvalitách. Popularitu zemiakov zaistil aj inak. V tom čase vypukol na severe Francúzska obrovský hladomor. Permentier sa stal víťazom v akademickej súťaži, ktorá mala nájsť riešenie na zníženie počtu hladujúceho ľudu. Kráľ bol tak očarený jeho skúsenosťami so zemiakmi, že mu dovolil pestovať ich a uskutočňovať na nich pokusy vo Versailles. Háčik však bol v obyčajných ľuďoch, ktorí mali o zemiakoch stále pochybnosti. Permentier vyriešil aj tento problém. Na prechádzke s kráľom Ľudovítom XVI a kráľovnou Máriou Antoinettov im venoval niekoľko kvetov zemiaka. Kráľovná si ich založila do vlasov a kráľ do dierky od gombíka. Keďže každý sa chcel podobať kráľovskej rodine, všetci dôležití ľudia, ktorí boli v ten okamih pri nich, urobili to isté. Táto udalosť sa stala diskusiou celého Francúzska, zemiaky si získali dôveru ľudí a začali sa pestovať vo veľkom.
V Írsku si zemiaky nakoniec získali popularitu, hladomoru sa však nevyhli
Zemiaky sa postarali o prežitie mnohých ľudí a zastavili hladomor aj v Írsku. Každý deň ich jedli ľudia, ale aj hospodárske zvieratá. Napriek tomu, v roku 1840 postihlo Írsko obrovské nešťastie. Zemiaky napadla choroba, plesniveli a ľudia umierali hladom. V tom čase zomreli milióny ľudí na hlad, 2 milióny ľudí emigrovalo do Británie a Spojených Štátov.
Aj Slováci pochopili dôležitú úlohu a nenahraditeľnosť zemiakov v ľudskom živote
Traduje sa, že u nás sa zemiaky objavili v roku 1654. Ale o prvých zemiakoch pestovaných na území dnešného Slovenska sa dozvedáme z diela Pojednání o poľnohospodárstve na Spiši, ktoré napísal mních Cyprián v roku 1768. Našli sa však aj dôkazy z roku 1786, ktoré hovoria, že o privezené zemiaky na Slovensko sa zaslúžili naši študenti, ktorí navštevovali univerzity v západnej Európe. Študent Tomáš Šváby zemiaky rozmnožil vo Veľkej Lesnej a podľa jeho priezviska sa im v tomto regióne dodnes ľudovo hovorí „švábky“. Rozmach v pestovaní zemiakov na našom území nastal až na začiatku 19. storočia, kedy sa ľudia museli prispôsobiť okolnostiam, aby prežili. V severnej časti Slovenska sa na neúrodnej pôde nedarilo dovtedy obľúbenému obiliu, no zemiaky tam rástli výborne. Vďaka ich jednoduchému pestovaniu, spracovaniu a ich schopnosti zasýtiť obyvateľstvo sa stali hlavnou zložkou potravy a vyslúžili si prezývku „druhý chlieb“.
Ste pripravení na sadenie zemiakov aj vy?
Na prelome apríla a mája prichádza obdobie sadenia zemiakov. I keď si ich v dnešnej dobe kúpite v každom obchode, lepšiu chuť a viac výživných látok zaručene obsahujú práve doma vypestované zemiaky. Existujú viaceré populárne odrody sadbových zemiakov, na ktoré pestovatelia nedajú dopustiť. Patrí k nim najžiadanejšia odroda agria. Vybrať si môžete aj typ sadbových zemiakov podľa času ich zberu. Medzi veľmi skoré odrody patria zemiaky red scarlet. Ku skorým odrodám zaraďujeme anabelu a adoru. Stredne skorá je mozart. Hoci sadenie, kopanie a zber zemiakov mnohí pestovatelia považujú za najťažšiu aktivitu na poli či záhrade, pretože väčšinou sa zemiaky sadia na väčšej ploche, slovenské rodiny si tieto dni vedia spríjemniť. Mnohokrát zavolajú na pomoc celú rodinu, priateľov a susedov, za čo si každý z pomocníkov odnesie domov zemiakovú nádielku. Dôležité je, že čerstvo vykopané zemiaky z vlastného poľa chutia najlahodnejšie, sú zdravšie a neobsahujú zdraviu škodlivé chemické látky.
Hranolky a čipsy vznikli úplnou náhodou
Na kráľovskom dvore vo Francúzsku kuchár Collinet omylom ponoril upečené zemiaky do horúceho oleja. Naservíroval ich na tanier kráľovi Ľudovítovi Filipovi, ktorý si večeru s hranolkami pochvaľoval. Prvé čipsy vznikli v nóbl reštaurácii v New Yorku pred vyše 160 rokmi. Zákazník bol nespokojný s hrúbkou opekaných zemiakov a viackrát ich žiadal vymeniť za tenšie. Kuchárovi došla trpezlivosť s požiadavkou náročného návštevníka reštaurácie, zemiaky nakrájal na najtenšie možné plátky, opiekol na oleji a posolil, čím sa zrodil počiatok čipsov.
Nemali by sme brať zemiaky ako samozrejmosť ani v dnešnej dobe
V súčasnosti sa zemiaky pestujú takmer na celej planéte okrem trópov, arktických a subarktických oblastí. Pre ľudí z celého sveta je to bežná potravina. Od roku 2005 v Peru venujú zemiakom osobitú poctu. Dňa 30. mája každoročne slávia Národný deň zemiakov. Počas tohto sviatku sa organizujú gastronomické súťaže, degustácie a koncerty. Obyvatelia Peru sú doteraz hrdí na pôvod zemiakov, ktoré pochádzajú z peruánskych Ánd. Denno denne z nich pripravujú pokrmy milióny ľudí a málokto si uvedomuje, čím si prešli, kým sa stali populárnymi až všednými a aká zaujímavá história a neobyčajné príbehy sú so zemiakmi a ich vývinom spojené.